Naša cesta po Ukrajine

Doba, ktorú teraz prežívame sa nazýva Máriinou dobou. Mária nás všetkých vyzýva obnoviť si osobné zasvätenie sa Jej  Nepoškvrnenému Srdcu, ale aj prežívať svoj život v tomto zasvätení. Ako máme prežívať toto zasvätenie nám Matka Božia hovorí vo svojich posolstvách v modrej knihe, ktorá je rozšírená už po celom svete. Aj na Ukrajine vyšla táto  kniha v ich rodnom jazyku a pre mnohých je skutočnou pomocou pri prežívaní ich viery, ktorá bola toľko rokov v tejto krajine prenasledovaná a dnes je poznačená nedostatkom kňazov, ale aj veriacich.

Aj v roku 2012 sme prežívali mesiac október v spoločnom večeradle v mnohých ukrajinských farnostiach.  Zotrvávali sme na modlitbách a prosili za obnovu viery a nové Turíce aj pre túto komunizmom veľmi poznačenú krajinu.
„Rozmnožujte svoje večeradlá modlitby. Modlite sa viac, modlite sa so mnou, modlite sa svätý ruženec!“ (MK 1.1.1988)  Podľa tejto výzvy Panny Márie sme sa vydali 3.10.2012 opäť šíriť večeradlá modlitby s posolstvami Panny Márie, ktoré dala don Gobbimu.

Naše prvé večeradlo bolo pripravené vo farnosti Marianivka, diecéza Žitomírsko-Kyjevská, okres Baranivský dňa 5.10.2012 asi 700 km od našich hraníc. Už pri vjazde do dediny nás na rázcestí vítala  veľká socha Panny Márie a to svedčí o tom, že obec si zachovala vieru  vďaka nej. Počas komunizmu v tejto oblasti nebol žiaden kostol. Žije tu 1800 obyvateľov. V roku 1991 bol vybudovaný nový kostol Sv. Františka. Ľudia  počas komunizmu cestovali asi 80 km do najbližšieho kostola, bolo to však možné  iba na veľké sviatky, pretože nemali nijaké spojenie. Nebola možnosť cestovať, pretože autobus prichádza iba 1x denne do tejto oblasti ešte aj dnes.  V školách často vyšetrovali deti, či majú doma sv. obrazy, či idú do kostola, alebo či sa modlia. Pri kladnej odpovedi boli represálie nesmierne.

Farárom je tu o. Paulo Kubík, z rehole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, SCJ. V súčasnosti je tu asi 1000 katolíkov. Na duchovnej obnove formou večeradla sme zvlášť zdôrazňovali dôležitosť zasvätenia sa NSPM. Otec  Paulo na základe toho rozhodol, že  pripraví zasvätenie farnosti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie  na deň 7.10.2012.

6.10.2012 – Bola prvá sobota mesiaca, a tak sme skoro ráno  odchádzali do dediny Žovtý Brid. Aj keď vzdialenosť nebola veľká, cesta trvala dlhšie, pretože to bola iba prašná cesta. Prechádzali sme krásnou prírodou cez lesy. V novom kostole nás trpezlivo očakávalo asi 30 ľudí. Farár o. Richard je tiež členom rehole Najsvätejšieho Srdca a okrem tejto obce má ešte ďalšie dva kostoly, z toho jeden v okresnom meste Baranivka. O 9.hod. sme začali našu duchovnú obnovu večeradlom a sv. omšou. Po nej nasledovala prednáška o večeradlách. Zvlášť sme povzbudzovali k rodinným večeradlám, pretože kňaz tu prichádza iba v sobotu a do kostola majú niektorí  aj 3 km.

Potom sme sa presúvali asi 40 km južnejšie do dediny Červoni Chatky. S podobným programom sme prežili krásne popoludnie v novom kostolíku  v spoločenstve asi 35 ľudí. Ľudia boli otvorení počúvať o posolstvách Panny Márie a ochotní pokračovať v modlitbách. Mnohí najmä mladí si zobrali modrú knihu domov.

Náš program v tento deň ešte nekončil. Večer sme pokračovali  večeradlom v okresnom meste Baranivka, ktoré bolo pre deti a mládež, pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou. Na programe bolo asi 56 detí. Unavení, ale šťastní sme sa vrátili  na našu prechodnú stanicu do Marianivky, kde sme boli ubytovaní v rodine Arkadija a Sofie Šuškevič.

7.10.2012 – začínala odpustová slávnosť o 9. hod. v Marianivke. Celý program začínal večeradlom modlitby, ktoré viedla sestra Lýdia. Všetci kňazi museli spovedať už od 8.45 hod., lebo rady kajúcnikov sa zväčšovali. O 10. hod. začala slávnostná sv. omša, ktorá bola ukončená Eucharistickým sprievodom okolo kostola a Eucharistickým požehnaním. Celá slávnosť vyvrcholila zasvätením farnosti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré vykonal za prítomnosti asi 400 veriacich pred sochou P. Márie otec Paulo.

8.10.2012 – sme sa presunuli asi 150 km južnejšie do Žitomírskej oblasti do okresného mesta Ružín, ktoré leží na brehu jazera Ružín. Žije tu asi 10 tis. obyvateľov, ale katolíkov je tu iba 3OO. Farnosť Božieho Tela spravujú otcovia Paulini /OSPPE/, o. Laurentin a o. Alexander.  200 ročný kostol bol obnovený iba v roku 2008. Kostol bol v roku 1946 pre bohoslužby uzavretý a používali ho ako dielňu na opravu automobilov. Po revolúcii bol kostol vrátený iba s veľkými problémami. Komunizmus tu zničil vieru v srdciach ľudí a oveľa ťažšie  sa obnovujú Chrámy Ducha Svätého, ako chrámy z kameňa a tehál. Sotva sme sa ubytovali v kostole nad sakristiou, kde majú zriadenú izbu pre takéto účely, a hneď sme sa vydali na  cestu do kostola v meste Kozjatin v diecéze Kamiňsko-Podiľskej vo Vinickej oblasti. Boli sme prekvapení krásnym novým kostolom  zasväteným Matke Dobrej Rady. Naša obnova začínala o 17. hod. večeradlom a sv. omšou.   O veľkej ateizácii počas komunizmu svedčila aj účasť – 8 katolíkov z celého okresného mesta.  Mali sme smútok v srdci, ale veríme, že Panna Mária aj tu prichádza, aby skrze modlitbu tohto malého stáda obnovila vieru v svojho Syna Ježiša Krista.

9.10.2012 – sme v skorých ranných hodinách museli ísť do najbližšieho servisu vzdialeného 80 km, pretože na našom aute sa vyskytla porucha. Po návrate sme hneď pokračovali v ceste do filiálky Zarudenci, kde žije asi 1500 obyvateľov. Kostol zatiaľ nemajú, a tak sv. omše sa slúžievajú v bývalej materskej škôlke. Tu prišlo na obnovu asi 12 ľudí, dokonca aj dvaja miništranti. Náš pravidelný program pokračoval až do večerných hodín.

Po krátkom občerstvení sme pokračovali v ceste do Ružína, kde o 18.00 začínala obnova pre túto farnosť. Aj tu bol kostol poloprázdny. Ale Panna Mária v modrej knihe hovorí: nemusí vás byť veľa, stačí ak dvaja, traja počúvnete môj hlas a zídete sa na modlitbe vo večeradle. Dôverujúc jej slovám pokračovali sme v modlitbovom trojhodinovom programe, ktorý bol ukončený krátkou adoráciou a prednáškou o večeradlách.

10.10.2012 – všetci kňazi odchádzali na rekolekcie do Kozjatina, preto naša skupinka – sestra Lýdia, Violetka  a ja – sme od rána prežívali veľkú radosť, že máme voľno do 18.hod. a môžeme si pozrieť mesto. Komunizmus v tejto krajine zanechal veľké stopy a život je tu veľmi ťažký. Ľudia žijú neskutočne chudobne v malých domčekoch aj niekoľko generácií spolu. Napriek tomu sa s nami delili  s jedlom s veľkou štedrosťou. O 18. hod. pokračovala naša obnova  večeradlom, sv. omšou a konferenciou o modrej knihe a o treťom fatimskom tajomstve. Unavení sme odchádzali do našej izby, aby sme pripravili naše veci na presun do mesta Kremenčuk v Poltavskej oblasti, vzdialenej asi 400 km od Ružína.

11.10.2012 – bolo chladné a daždivé ráno. O 9.hod. sme sa vydali na našu ďalšiu cestu do Kremenčuka. Otcovia Paulini nám pomohli v našej situácii a o. Alexander nás odviezol na našu ďalšiu stanicu ich autom. Cesta trvala 7 hod. Unavení sme prišli do okresného mesta do kláštora bratov Františkánov Minoritov, kde nás očakával  predstavený kláštora o. Mikuláš.

Otec Daniel nás ešte v ten večer zobral do mesta, aby sme si prezreli tú časť, kde sídlil ich kláštor. Večer sme mali sv. omšu a spoločné vešpery.

12.10.2012 – celé dopoludnie sa naša skupina pripravovala modlitbou v kaplnke na večerný program.

O 17. hod. začal náš program večeradlom modlitby a sv. omšou. Na obnovu prišlo asi 20 ľudí. Toto 250 tis. mesto má zatiaľ asi 40 katolíkov. Naša duchovná obnova trvala 5 hodín. Modlitbu ruženca vystriedala prednáška o večeradlách a o modrej knihe. Záver patril adorácií Sviatosti Oltárnej a o 21. hod. sme sa rozchádzali domov s tým, že v sobotu pokračujeme v obnove.

13.10.2012 – hneď ráno sme si pripomenuli 95. výročie fatimských zjavení a spoločne s bratmi Františkami sme mali chórovú modlitbu ranných chvál a svätú omšu pre našu evanjelizačnú skupinu. Po raňajkách nám otec Mikuláš ukázal mesto a prešli sme sa po pobreží rieky Dneper. O 15. hod. začínal opäť program v kostole sv. Jozefa, korunkou Božieho milosrdenstva, radostným ružencom a druhou časťou prednášky o modrej knihe a treťom fatimskom tajomstve. Po krátkej prestávke program pokračoval večeradlom, sv. omšou a stretnutím v skupinkách, kde sme sa podelili so skúsenosťami v modlitbe ruženca. Pri tejto besede sa zdieľali so svojimi skúsenosťami a prvými krokmi, ako sa začínali modliť sv. ruženec v bytoch. Kostol v tejto oblasti im komunisti zobrali ešte  v roku 1946. Po revolúcií sa otvoril prvý kostol v Kyjeve, preto mnohí museli prichádzať na sv. spoveď alebo pokrstiť dieťa do Kyjeva, vzdialeného asi 300 km. Katolícky kostol im zobrala Pravoslávna cirkev, preto boli nútení postaviť si nový. V roku 2004 mali ukončený kostol, ktorý spravujú otcovia Františkáni. Toto okresné mesto má dnes jeden kostol s kapacitou asi 100 ľudí.

14.10.2012 – presúvali sme sa za prudkého dažďa do mesta Komsomoľsk, v ktorom žije asi 50 tis. obyvateľov a je filiálnou farnosťou mesta Kremenčuk. V tomto meste, ktoré bolo založené iba v roku 1960 zatiaľ nemajú kostol, preto sv. omše sú slávené v panelákovom byte v jednej rodine, ktorá už 7 rokov vo svojej obývačke má každú nedeľu kaplnku. Na sv. omši bolo prítomných 5 veriacich z tohto mesta. A boli všetci. Smutný pohľad, bolesť v srdci ale aj nádej, že Bohu nič nie je nemožné, teda aj zmeniť srdcia ľudí postihnutých hroznou tragédiou ateistického režimu v tomto meste, ale i v celej krajine, nám dávali silu pokračovať v modlitbách. Po sv. omši bola prednáška o modrej knihe a večeradlách a potom sme sa opäť presúvali do Kremenčuka, kde o 11. hod. začínal modlitbový program sv. omšou, večeradlom pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou a tretia časť prednášky o fatimských zjaveniach. Otec Michail, farár v tejto farnosti, zasvätil pri tejto príležitosti celú svoju farnosť Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Po krátkej obednej prestávke sme zbalili svoje veci a presunuli sa ku Kyjevu. Pred nami však bola ešte  jedna obnova v okresnom meste Hlubine, vzdialenom 40 km od Kremenčuka. Sv. omša, večeradlo a prednáška boli opäť v rodinnom domčeku za účasti 6 veriacich z toho mesta. Situácia pre nás nepredstaviteľná. Každú nedeľu kňazi prekonávajú veľké vzdialenosti, aby aspoň v mestách mohli slúžiť sv. omšu pre tých, ktorí ešte vieru nestratili.

O 17. hod. začínal náš presun do mesta Brovary - prímestskej oblasti Kyjeva. Presun bol veľmi ťažký, cesta rozbitá, vonku pršalo, preto 300 km trasu sme zvládli za 5,5 hod. Na našu novú stanicu nás odviezli otcovia Františkáni. Tento čas sme využili na krásny rozhovor o posolstvách Panny Márie v modrej knihe. Bola to ďalšia konferencia, ako to nazval o. Mikuláš, predstavený kláštora v Kremenčuku. Unavení sme prišli do kláštora Paulínov, ktorí nás trpezlivo čakali. Bolo presne 24.00 hod. kým sme sa dostali na miesto, kam nás ubytovali. Za nami bola veľmi ťažká ale krásna nedeľa.

15.10.2012 – sme mali voľný deň, keď sme si mohli oddýchnuť a pozrieť mesto Brovary, ktoré má asi 200 tis. obyvateľov. Väčšina z nich pracuje v Kyjeve. V meste majú zatiaľ iba jeden kostol zasvätený Matke Ustavičnej Pomoci, ktorého kapacita je asi 100 ľudí. Na sv. omše prichádza v nedele asi 200 ľudí. V meste je ešte jeden gréckokatolícky  a 4 pravoslávne kostoly. Farnosť spravujú otcovia Paulíni. Otec Roman a otec Justín sú Ukrajinci, čo svedčí o tom, že aj tu už Boh prebúdza povolania.

16.10.2012 – o 18. hod. začala duchovná obnova, ktorú otvoril otec Justín. Po večeradle a sv. omši nasledovali spievané vešpery a prednáška o večeradlách. Po krátkej prestávke na čaj, opäť pokračoval program modlitbou ruženca, prednáškou o ruženci a hodinovou adoráciou Sviatosti Oltárnej. Na obnove bolo 22 ľudí.

17.10.2012 – druhý deň obnovy v Brovárach pokračoval  tým istým program za účasti 21 veriacich. Na žiadosť mnohých, ktorí dostávali internetom falošné znenie tretieho fatimského tajomstva, naša prednáška bola zameraná na výklad tohto tajomstva tak, ako bolo zverejnené Kongregáciou pre náuku viery. Ľudia boli veľmi vďační za vyjasnenie v tejto oblasti. Otec Roman – farár tejto farnosti zdôraznil, ako je veľmi dôležité hovoriť o tom, lebo aj on dostal falošné znenie posolstva a to naháňalo hrôzu. Na záver duchovnej obnovy otec Roman poďakoval všetkým za tento čas milosti, ktorý sme spolu mohli prežiť. O polnoci sme sa všetci rozchádzali ku krátkemu odpočinku, lebo na ďalší deň nás čakal opäť presun asi 400km smerom na juh.

18.10.2012 – chladné, daždivé jesenné počasie nás veľmi pred cestou nepotešilo. Rannou sv. omšou a spoločnými raňajkami s otcami Paulínmi sme sa rozlúčili s mestom Brovary a smerovali sme na juh do diecézy Kamiansko-Podiľskej do Vinického kraja k mestu Tulčín. Keď sme opustili Kyjev, počasie sa zmenilo a krásny slnečný deň nás sprevádzal na našu novú misijnú  stanicu. Cesta trvala asi 6,5 hodín. O 18. hod. sme zastavili na nádvorí starého kostola zasväteného Ružencovej Panne Márii.Privítal nás o. Petro Furman – diecézny kňaz v pracovnom odeve, pretože mal murárov, ktorí robia stavebné úpravy na kostole.  Ukázal nám kostol, ktorý za komunizmu bol prestavaný na kultúrny dom,  preto následky prestavby sú hrozné. Kostol je na poschodí, kde bola tanečná sála. Miestny kňaz nám vysvetľoval, že ich čaká prestavba kostola na pôvodný stav, pretože najmä starší ľudia majú problém strmými schodmi vychádzať hore. Unavení sme odchádzali na odpočinok v novej farskej budove, ktorá ešte stále nie je ukončená.

19.10.2012 – o 17.hod. začala naša obnova v meste Tulčín, za účastí asi 30 veriacich. Program bol rovnaký ako všade inde, aj s malým agapé na fare. Po skončení programu o. Peter vyhlásil, že v nedeľu 21. októbra zasvätí svoju farnosť Nepoškvrnenému srdcu P .Márie. Pred polnocou sme odišli na odpočinok, aby sme ráno o 9.00 hod. mohli začať obnovu vo filiálke Kopivka

20.10.2012 – o 8.30 sme odchádzali do filiálky Kopiivka asi 20 km vzdialenej od mesta Tulčín. Kostol Sv. Petra a Pavla im bol vrátený a obnovený, ale zatiaľ s 1800 obyvateľov prichádza tu asi 40 ľudí. Náš program skončil o 11.hod a opäť sme sa presúvali do Tulčína, kde pokračovala naša obnova druhý deň s prednáškou „Tretie Fatimské tajomstvo“. Keďže bola sobota, využili sme popoludnie na ďalšiu obnovu v obci Hannopil, kde žije asi 1500 obyvateľov a majú postavený nový kostol v roku 1996, ktorý zasvätili Fatimskej Panne Márii. Zatiaľ je tu asi 40 veriacich katolíkov, ale títo ľudia majú veľkú dôveru, že ich modlitby a zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie prinesie obrátenie aj v ich farnosti. Po únavnej sobote pred nami ešte bola nedeľa. Večer unavení sme išli spať, aby ráno o 8.00 naša cesta mohla pokračovať ďalej.

21.10.2012- tak ako v sobotu, náš program pokračoval vo všetkých troch kostoloch až do neskorých večerných hodín. Miestny kňaz zasvätil všetky svoje farnosti Nepoškvrnenému srdcu P. Márie. Vo farnosti Hannopil sme zažili ešte krásnu slávnosť, krst dieťaťa. Unavení sme sa vrátili na faru do mesta Tulčín. Večer sme balili naše kufre, pretože pred nami bolo 700 km cesty do Mukačeva, kde sme mali ukončiť našu misiu. V skorých ranných hodinách sme mali ešte spoločnú sv. omšu na poďakovanie za celú misiu a za hustej hmly vyrazili sme na západ do mesta Mukačeva. Za krásneho slnečného počasia sme o 16. hod. šťastne zaparkovali pri  kláštore sestier dominikánok, ktoré nás na tejto ceste sprevádzali.

Veríme, že aj táto misia prispeje k skorému víťazstvu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v tejto krajine.