(Fatima, 12. máj 2010)

Nepoškvrnená Matka, (na tomto mieste milostí,)
zvolaní láskou tvojho Syna Ježiša, Večného Veľkňaza,
sa my, synovia v Synovi, a jeho kňazi
zasväcujeme tvojmu Materskému Srdcu,
aby sme verne plnili Otcovu vôľu.

Sme si vedomí, že bez Ježiša,

nemôžeme urobiť nič dobrého (porov. Ján 15,5)
a že iba skrze Neho, s Ním a v Ňom,
budeme pre svet nástrojmi spásy.

Nevesta Ducha Svätého,
vypros nás nedoceniteľný dar premeny v Krista.
Rovnakou mocou Ducha,
ktorý ťa zatienil a urobil Matkou Spasiteľa, pomôž nám, aby sa Kristus, tvoj Syn, zrodil aj v nás.
Nech sa Cirkev obnoví svätými kňazmi,
premenenými milosťou Toho,
ktorý obnovuje všetko.

Matka Milosrdenstva, tvoj Syn Ježiš nás povolal,
aby sme sa stali ako On, svetlom sveta a soľou zeme (porov. Mt 5,13-14).

Pomôž nám, svojim mocným príhovorom,
aby sme nikdy nestratili toto vznešené povolanie,
nepodľahli svojmu egoizmu, pochlebovaniu sveta
a ponukám Zlého.

Chráň nás svojou čistotou, stráž nás svojou pokorou
a obklop svojou materskou láskou,
ktorá žiari v toľkých, tebe zasvätených dušiach,
ktoré sa pre nás stali autentickými duchovnými matkami.

Matka Cirkvi, my kňazi chceme byť pastiermi,
ktorí nepasú sami seba, ale dávajú sa Bohu skrze bratov,
a nachádzajú v tom svoje šťastie.
Nie iba slovami, ale životom, chceme pokorne opakovať,
deň po dni svoje „hľa, tu som”.

Vedení tebou, chceme byť apoštolmi

Božieho milosrdenstva, a s radosťou denne sláviť
posvätnú oltárnu obeť a ponúkať tým,

ktorí v to veria, sviatosť zmierenia.

Prímluvnica a Prostrednica milostí,
ktorá si celá ponorená

do jediného univerzálneho Kristovho prostredníctva,
vypros nám od Boha úplne obnovené srdce,
ktoré miluje Boha zo všetkých svojich síl

a slúži ľudstvu tak, ako ty.

Zopakuj Pánovi svoje účinné slovo: „nemajú vína” (Ján 2,3),
aby Otec a Syn, akoby v novom zoslaní

vyliali na nás Ducha Svätého.

Plný úžasu a vďačnosti

za tvoju ustavičnú prítomnosť medzi nami,
chcem tiež ja, v mene všetkých kňazov zvolať:
„Čím som si zaslúžil, že Matka môjho Pána
prišla ku mne?“ (porov. Lk 1,43).

Naša odveká Matka, neprestaň nás „navštevovať“,
utešovať a podporovať.
Príď nám na pomoc a osloboď nás

od každého nebezpečenstva, ktoré nám hrozí.
Týmto aktom zverenia a zasvätenia,
chceme ťa prijať hlbšie a radikálnejšie,
navždy do svojej ľudskej a kňazskej existencie.

Tvoja prítomnosť nech dá vykvitnúť púšti našej samoty
a nad našimi temnotami nech zažiari slnko,
vráť nám pokoj po búrke,

aby každý človek uzrel spásu Pána,

ktorého meno nosí a tvár Ježiša,
ktorá sa odráža v našich srdciach,

navždy zjednotených s tvojim „Staň sa!“. Amen.

(neoficiálny preklad)